INFORMÁCIE O OCENENÍ FIAP
pripravil: Jaroslav Gutek, AFIAP
pripravil: Jaroslav Gutek, AFIAP
|
|
|
| ||||||||
INFORMÁCIE O FOTOZÁKONOCH
pripravil: Juraj Brezovský
pripravil: Juraj Brezovský
FOTOGRAFOVANIE V SÚLADE SO ZÁKONOM
2007-09-06 01:00:01| Autor: Kristína Babiaková |
Fotografovanie osôbOkrem všeobecnej ochrany pred zásahmi do súkromia, zákon ešte konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.
Zásah do súkromia
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva). Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.[1]
Osoby verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).
Príklad z praxe - Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.[2]
Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.
Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.[3]
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria - či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.
Súkromné osoby
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.
Záver
Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.
Privolenie k fotografovaniu Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.
Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie,
Zákonné licencie
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.
Vyhotovenie a použitie takejto fotografie:
· musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie)
· nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).
Fotografovanie na umelecké účely
Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.
Fotografovanie na účely spravodajstva
Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.
Fotografovanie iných objektov
Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).
Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.
Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo - požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).
[1] Bruggemann a Scheuten v. Spolková republika Nemecko, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. [2] Nález Ústavného súdu SR z 5. januára 2001, Sp. zn. II. ÚS 44/00. [3] Von Hannover proti Nemecku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 24.6. 2004
Fotografovanie osôbOkrem všeobecnej ochrany pred zásahmi do súkromia, zákon ešte konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.
Zásah do súkromia
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu, je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva). Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.[1]
Osoby verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).
Príklad z praxe - Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.[2]
Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.
Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.[3]
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria - či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.
Súkromné osoby
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.
Záver
Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.
Privolenie k fotografovaniu Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.
Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie,
Zákonné licencie
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.
Vyhotovenie a použitie takejto fotografie:
· musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie)
· nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).
Fotografovanie na umelecké účely
Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.
Fotografovanie na účely spravodajstva
Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.
Fotografovanie iných objektov
Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).
Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.
Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo - požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).
[1] Bruggemann a Scheuten v. Spolková republika Nemecko, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. [2] Nález Ústavného súdu SR z 5. januára 2001, Sp. zn. II. ÚS 44/00. [3] Von Hannover proti Nemecku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 24.6. 2004
OCHRANA AUTORSKÉHO PRÁVA
2007-05-03 01:00:01 | Autor: Kristina Babiaková
Autorský zákon fotografické dielo definuje ako záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil; obraz z audiovizuálneho diela sa nepovažuje za fotografické dielo, ale sa považuje za časť audiovizuálneho diela.
Práva autora k fotografii
Autorom fotografie je ten, kto ju vytvoril.
Autor má k fotografii autorské právo. Autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia (fotografia je teda dielom od jej urobenia, či na film alebo v digitálnom fotoaparáte).
Autorské právo sa vzťahuje na dokončenú fotografiu, ale aj na jej jednotlivé vývojové fázy a časti, a tiež na jej názov.
Autorské právo sa skladá z osobnostného práva a majetkového práva autora k fotografii.
Osobnostné práva
Osobnostné práva sú špecifické tým, že sa spájajú výhradne s osobou autora. Autor sa nemôže osobnostných práv vzdať, sú neprevoditeľné na iné osoby a smrťou autora zanikajú.
Medzi osobnostné práva autora patrí právo:
• označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom
• žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom a pri každom použití diela na verejnosti
• neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
• rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
• na nedotknuteľnosť svojho diela (najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti).
Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu.
Majetkové právaMajetkové práva autora znamenajú možnosť autora so svojim dielom nakladať a disponovať s ním. Základným majetkovým právom autora fotografie je svoje dielo použiť. Použitím sa myslí napr. vyhotovenie rozmnoženiny, rozširovanie originálu, predaj a prenájom diela alebo jeho verejné vystavenie. Majetkovým právom autora je tiež právo udeliť súhlas na každé použitie diela inou osobou (pozri ďalej licenčnú zmluvu). Autor má tiež právo na odmenu za každé použitie diela.
Aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať. Znamená to, že ak autor udelí súhlas na použitie diela inej osobe, majetkové práva autora nezanikajú, je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Majetkové práva sú predmetom dedičstva.
Zmluva o vytvorení diela V prípade, že fotograf ide fotiť na objednávku, mal by pre zabezpečenie svojich práv uzavrieť s objednávateľom zmluvu o vytvorení diela.
Podrobnosti o zmluvách a licenciách nájdete v druhom článku "Zmluva o vytvorení diela".
V niektorých prípadoch sa súhlas autora na použitie diela nevyžaduje. Napr. rozmnoženinu zverejneného diela (len už zverejneného diela) môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Na propagáciu výstavy umeleckých diel možno tiež bez súhlasu autora použiť dielo vyhotovením jeho rozmnoženiny, jej verejným rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Bez súhlasu autora možno dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve vyjadriť kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom alebo ho zaznamenať fotografiou či filmom. Takto vyjadrené alebo zaznamenané dielo možno bez súhlasu autora diela trvalo umiestneného na verejnom priestranstve použiť vyhotovením jeho rozmnoženiny alebo jej verejným rozširovaním predajom. Súhlas autora na priame verejné vystavenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny sa nevyžaduje tiež vtedy, ak dielo bolo predané takej osobe, o ktorej autor vedel, že takáto činnosť je časťou jej obvyklých aktivít alebo keď verejné vystavenie nie je v rozpore s riadnym využívaním diela a nezasahuje iným spôsobom do práv autora.
Ochrana autorského práva V súvislosti s výkonom autorských práv k fotografickému dielu, môže dôjsť k neoprávneným zásahom do práv autora. Môže sa stať, že si niekto privlastní autorstvo k fotografii, niekto neoprávnene vyrába rozmnoženiny diela a predáva ich alebo fotografiu zmení bez súhlasu autora. V takomto prípade sa autor môže domáhať ochrany svojho práva na súde.
Autor, do ktorého práva bolo neoprávnene zasiahnuté alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať na súde najmä:
a) určenia svojho autorstva,
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva,
c) oznámenia údajov o pôvode rozmnoženiny diela, o spôsobe a rozsahu jej použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa na vyhotovení rozmnoženiny, prípadne jej verejnom rozširovaní zúčastnili,
d) odstránenia následkov zásahu do práva, najmä
• stiahnutím neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela
• zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela
e) poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, najmä
• ospravedlnením,
• náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce. Výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za akých k zásahu do práva došlo; tým nie je vylúčená dohoda o urovnaní.
Ak autor udelí inej osobe výhradnú licenciu právo domáhať sa nárokov podľa písm. b) až d) má len táto osoba. Právo autora domáhať sa ostatných nárokov vrátane nárokov vyplývajúcich z použitia diela nad rozsah udelenej výhradnej licencie zostáva nedotknuté.
Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto pre svoje dielo použije názov alebo vonkajšie úpravy oprávnene použité už iným autorom pri diele rovnakého druhu, ak by tým mohlo vzniknúť nebezpečenstvo zámeny oboch diel, ak z povahy diela alebo z jeho určenia nevyplýva inak.
Po smrti autora sa ochrany môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (predkovia a potomkovia), súrodenec, manžel a iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu).
Autorský zákon fotografické dielo definuje ako záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz bez ohľadu na spôsob, akým sa záznam urobil; obraz z audiovizuálneho diela sa nepovažuje za fotografické dielo, ale sa považuje za časť audiovizuálneho diela.
Práva autora k fotografii
Autorom fotografie je ten, kto ju vytvoril.
Autor má k fotografii autorské právo. Autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia (fotografia je teda dielom od jej urobenia, či na film alebo v digitálnom fotoaparáte).
Autorské právo sa vzťahuje na dokončenú fotografiu, ale aj na jej jednotlivé vývojové fázy a časti, a tiež na jej názov.
Autorské právo sa skladá z osobnostného práva a majetkového práva autora k fotografii.
Osobnostné práva
Osobnostné práva sú špecifické tým, že sa spájajú výhradne s osobou autora. Autor sa nemôže osobnostných práv vzdať, sú neprevoditeľné na iné osoby a smrťou autora zanikajú.
Medzi osobnostné práva autora patrí právo:
• označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom
• žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom a pri každom použití diela na verejnosti
• neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
• rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
• na nedotknuteľnosť svojho diela (najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti).
Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu.
Majetkové právaMajetkové práva autora znamenajú možnosť autora so svojim dielom nakladať a disponovať s ním. Základným majetkovým právom autora fotografie je svoje dielo použiť. Použitím sa myslí napr. vyhotovenie rozmnoženiny, rozširovanie originálu, predaj a prenájom diela alebo jeho verejné vystavenie. Majetkovým právom autora je tiež právo udeliť súhlas na každé použitie diela inou osobou (pozri ďalej licenčnú zmluvu). Autor má tiež právo na odmenu za každé použitie diela.
Aj majetkové práva autora sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať. Znamená to, že ak autor udelí súhlas na použitie diela inej osobe, majetkové práva autora nezanikajú, je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Majetkové práva sú predmetom dedičstva.
Zmluva o vytvorení diela V prípade, že fotograf ide fotiť na objednávku, mal by pre zabezpečenie svojich práv uzavrieť s objednávateľom zmluvu o vytvorení diela.
Podrobnosti o zmluvách a licenciách nájdete v druhom článku "Zmluva o vytvorení diela".
V niektorých prípadoch sa súhlas autora na použitie diela nevyžaduje. Napr. rozmnoženinu zverejneného diela (len už zverejneného diela) môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. Na propagáciu výstavy umeleckých diel možno tiež bez súhlasu autora použiť dielo vyhotovením jeho rozmnoženiny, jej verejným rozširovaním predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Bez súhlasu autora možno dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve vyjadriť kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom alebo ho zaznamenať fotografiou či filmom. Takto vyjadrené alebo zaznamenané dielo možno bez súhlasu autora diela trvalo umiestneného na verejnom priestranstve použiť vyhotovením jeho rozmnoženiny alebo jej verejným rozširovaním predajom. Súhlas autora na priame verejné vystavenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny sa nevyžaduje tiež vtedy, ak dielo bolo predané takej osobe, o ktorej autor vedel, že takáto činnosť je časťou jej obvyklých aktivít alebo keď verejné vystavenie nie je v rozpore s riadnym využívaním diela a nezasahuje iným spôsobom do práv autora.
Ochrana autorského práva V súvislosti s výkonom autorských práv k fotografickému dielu, môže dôjsť k neoprávneným zásahom do práv autora. Môže sa stať, že si niekto privlastní autorstvo k fotografii, niekto neoprávnene vyrába rozmnoženiny diela a predáva ich alebo fotografiu zmení bez súhlasu autora. V takomto prípade sa autor môže domáhať ochrany svojho práva na súde.
Autor, do ktorého práva bolo neoprávnene zasiahnuté alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať na súde najmä:
a) určenia svojho autorstva,
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu hroziaceho opakovania alebo zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva,
c) oznámenia údajov o pôvode rozmnoženiny diela, o spôsobe a rozsahu jej použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa na vyhotovení rozmnoženiny, prípadne jej verejnom rozširovaní zúčastnili,
d) odstránenia následkov zásahu do práva, najmä
• stiahnutím neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela
• zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela
e) poskytnutia primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, najmä
• ospravedlnením,
• náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia neukázalo postačujúce. Výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za akých k zásahu do práva došlo; tým nie je vylúčená dohoda o urovnaní.
Ak autor udelí inej osobe výhradnú licenciu právo domáhať sa nárokov podľa písm. b) až d) má len táto osoba. Právo autora domáhať sa ostatných nárokov vrátane nárokov vyplývajúcich z použitia diela nad rozsah udelenej výhradnej licencie zostáva nedotknuté.
Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto pre svoje dielo použije názov alebo vonkajšie úpravy oprávnene použité už iným autorom pri diele rovnakého druhu, ak by tým mohlo vzniknúť nebezpečenstvo zámeny oboch diel, ak z povahy diela alebo z jeho určenia nevyplýva inak.
Po smrti autora sa ochrany môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba (blízkou osobou je príbuzný v priamom rade (predkovia a potomkovia), súrodenec, manžel a iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu).
SCHOPNOSŤ PREUKÁZAŤ AUTORSTVO AKO PREVENCIA SPOROV
Ako sme už písali predtým, ak fotografia spĺňa podmienky vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, považuje sa za fotografické dielo. Autorovi takéhoto fotografického diela prislúchajú k fotografii autorské práva, ktoré sa skladajú z osobnostnej a majetkovej zložky.
Podstatné pre realizáciu autorského práva k fotografii je vedieť, kedy toto právo vzniká. S fotografiou to nie je ako s ochrannou známkou či s patentom, ku ktorým práva vznikajú až registráciou na príslušných úradoch a na základe registrácie je jasne preukázateľné, kto je majiteľom ochrannej známky alebo patentu. Autorské práva k fotografii vznikajú už jej vytvorením a na preukázanie autorských práv k fotografii nie je potrebná žiadna registrácia, pretože tie vznikajú priamo zo zákona.
Hoci je vznik autorských práv k fotografii automatický a nie je potrebná ich registrácia, prináša to so sebou aj nevýhody, pretože bez registrácie nie je jasne a jednoducho preukázateľné, kto má k tej ktorej fotografii autorské práva. Tento stav následne nahráva plagiátorom.
Autor fotografie preto na preukázanie svojich práv k fotografii musí využiť všetky prostriedky, právne aj technické, aby jeho autorstvo k fotografii bolo zjavné a preukázateľné.
Označenie diela menom autora
Jednou zo základných vecí, ktorú by mal každý autor fotografie urobiť, je realizovať svoje základné právo a fotografiu označiť svojim menom alebo pseudonymom. Označenie na fotografii možno urobiť vložením mena autora priamo na fotografiu, alebo pod fotografiu, pričom k menu možno dodať aj znak © (copyright, copyrightová doložka) a dátum vytvorenia diela. Označenie autorstva možno dať tiež pod fotografiu, či vedľa nej.
Pre označenie fotografie znakom © sa na Slovensku nevyžaduje splniť žiadne formálne podmienky. Tento znak znamená, že osoba označená za týmto znakom má autorské právo k fotografii - právo udeliť súhlas na použitie diela, pričom väčšinou označuje autora diela. Za copyrightovou doložkou je napísaný napr. zamestnávateľ a nie autor diela vtedy, keď autor vytvorí fotografiu ako súčasť svojej práce pre zamestnávateľa, kedy v zmysle zákona majetkové práva autora vykonáva zamestnávateľ. Aj v takýchto prípadoch však musí byť osobnostné právo na označenie autorstva zachované.
Právo na označenie diela je osobnostným právom autora a preto je neprevoditeľné a nemožno sa ho vzdať. Ak by si napr. fotobanka kládla podmienku
pre uzavretie zmluvy s autorom, že fotografia nemôže byť v akejkoľvek forme označená menom autora, porušovala by tým zákon.
Na označenie fotografie menom autora existujú aj viaceré technické spôsoby, ktoré by mali preventívne pôsobiť ako dôkaz autorstva. Pre lepšie chránenie Vašich práv odporúčame napr.:
1. Uchovávať originálne fotografie s presným a pôvodným exifom. Exif je súbor informácií, ktoré sú priložené pri každom obrázku, ktorý fotoaparátom vyfotografujete. Exif môže niesť informácie o:
• autorovi
• dátume a čase vyhotovenia, prípadne zmeny obrázku
• údajoch o fotoaparáte a objektíve (značka, presný model)
• údajoch o expozícii (expozičné hodnoty času a clony ale aj ostatné nastavenia fotoaparátu)
Toto sú základné informácie, ktoré súbor s metadatami môže obsahovať.
Výhodou je to, že si do Exifu v niektorých programoch môžete zapísať aj meno, či iné údaje o autorstve.
V niektorých programoch si dokonca môžete zamknúť tieto informácie. Nevýhodou je však to, že veľa programov umožňuje meniť informácie v exife, dokonca aj také, ktoré sú zamknuté. V podstate každý softvér a digitálny zámok je napadnuteľný hackermi.
2. Zaobstarať si drahší (rádovo aj v desiatkach tisícoch korún) tzv. autorizačný softvér, ktorý ku každej fotografii pripája unikátny kód a registruje fotografie do databázy.
3. Do fotografií, ktoré chceme potenciálne predávať alebo nimi niečo dokázať, môžeme vsadiť vodoznak.
Vodoznak je polo-priehľadný alebo priesvitný znak, ktorý dovoľuje fotografiu prezrieť a zhodnotiť jej obsah a kvalitu, ale vzhľadom na to, že fotografiu prekrýva, nedovoľuje ju použiť na komerčné účely alebo inak neoprávnene použiť. Vodoznak sa však dá v rôznych softvéroch odstrániť, ale čím je zložitejší a zreteľnejší, tým je ťažšie odstrániteľný.
Autor sa však tiež môže rozhodnúť svoje dielo neoznačiť svojim menom alebo pseudonymom. Vtedy sa jeho autorstvo preukáže ťažšie.
U fotografov, ktorí fotia na film, by malo byť preukazovanie autorstva jednoduchšie v tom, že disponujú negatívom, ktorý by mal preukázať, že ten, kto negatív vlastní, je aj autorom fotografií. Z toho dôvodu je nevyhnutné negatívy fotografií, ktoré sú autorským dielom, zachovať.
Príklad z praxe: Fotograf vyhotovoval a odovzdal určitý počet fotografií pre objednávateľa, ktorý však za objednané fotografie nezaplatil. Fotograf podal na súd návrh na zaplatenie dlžnej čiastky, pričom však v priebehu konania spomenul, že niektoré fotografie urobil jeho syn a zároveň nevedel súdu predložiť diapozitívy predmetných fotografií. Súd preto v tomto konaní rozhodol, že vzhľadom na to, že fotograf v priebehu konania nepreukázal, že je autorom všetkých fotografií, nebol procesne spôsobilý na podanie návrhu a súd jeho návrh zamietol. Súd v rozhodnutí uviedol,
že „dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania znamená, že účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných prevedených dôkazov".¹
Schopnosť preukázať autorstvo k fotografiám netreba podceňovať a je nevyhnutné robiť všetko pre to, aby v prípade súdneho sporu autor mal dostatok dôkazov, ktoré svedčia o jeho autorstve k fotografiám.
Uloženie diela do úschovy
Dôkazom o autorstve k fotografii môže byť aj potvrdenie o úschove diela v niektorej z organizácií kolektívnej správy, ktoré zastupujú autorov pri výkone autorských práv. Autor predtým ako zverejní svoju fotografiu, môže si ju uschovať v niektorej takejto organizácii, čo preukáže, že v tomto čase s touto fotografiou disponoval. Úschova je však len nepriamy dôkaz autorstva, pretože organizácie kolektívnej správy neposkytujú potvrdenie o autorstve alebo registráciu diel, ale len dielo uschovajú. V praxi to môže znamenať, že aj neautor môže nejaké nezverejnené dielo uschovať. Úschova teda nie je potvrdením autorstva, ale len potvrdením toho, že konkrétna osoba v konkrétnom čase s konkrétnym dielom disponovala.
Organizáciami kolektívnej správy sú napr. LITA alebo SOZA. Za úschovu poberajú poplatky.
KVALITNÁ LICENČNÁ ZMLUVA AKO PREVENCIA SPOROV
V prípade, že ako autor uzatvárate s fyzickou alebo právnickou osobou licenčnú zmluvu na vaše fotografie, dbajte na to, aby bola čo najkonkrétnejšia a najpodrobnejšia. Licenčná zmluva musí byť stále písomná, lebo inak je neplatná a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti (pozri článok...). Ak budú v zmluve jasne stanovené práva a povinnosti zmluvných strán, vyvarujete sa následným sporom.
Príklad z praxe: V prípade fotografa, ktorý sa zameriaval na fotografovanie Slovenského raja povrchná úprava zmluvy spôsobila, že nedostal odmenu za použitie všetkých svojich fotografií. Podľa vyjadrenia fotografa, uzavrel ústnu zmluvu o použití fotografie (v tom čase nemala zmluva predpísanú písomnú formu) s právnickou osobou na pohľadniciach vydávaných touto spoločnosťou. Uviedol, že dal súhlas pri osobnom stretnutí na jedno použitie fotografie do jednej pohľadnice za úhradu 500,- Sk. Náhodne pri návšteve Dobšinskej ľadovej jaskyne zistil, že spoločnosť vydala dve fotografie, pričom ich použila šesť krát, čo malo byť v rozpore s dohodou medzi nimi. Spoločnosť tvrdila, že použila všetky fotografie na základe zmluvy a dohodnutým spôsobom, čo preukázala viacerými svedeckými výpoveďami. Súd v tomto konaní skonštatoval, že spoločnosť vydávajúca pohľadnice uniesla dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že medzi účastníkmi existovala dohoda o použití diela, t. j. fotografií Dobšinskej ľadovej jaskyne. Táto okolnosť pre súd nepochybne vyplývala z výpovede svedkov na súde, ktorí potvrdili, že účastníci spolu jednali, bola uzavretá ústna dohoda o použití snímkov a za tieto snímky dostal fotograf aj zaplatené.
Pomoc autorom pri uzatváraní licenčným zmlúv okrem právnikov môžu poskytnúť aj organizácie kolektívnej správy, o ktorých činnosti podrobnejšie napíšeme v blízkej budúcnosti.
PÍSOMNÝ SÚHLAS NA VYTVORENIE FOTOGRAFIE
V predchádzajúcom článku sme písali o tom, v ktorých prípadoch fotograf potrebuje a kedy nepotrebuje súhlas fotografovanej osoby s vytvorením fotografie. Súhlas fotografovanej osoby potrebuje fotograf napr. bez výnimky,
ak je fotografia vyhotovovaná na komerčné účely (tzv. model release) alebo v prípadoch, ktoré nespadajú do zákonných licencií . Hoci súhlas nemusí byť písomný, ako formu prevencie pred prípadným žalobami odporúčame, aby súhlas s fotografovaním a použitím fotografie fotografovaná osoba písomne potvrdila. Takto sa vyhnete problémom a žalobám na ochranu osobnosti.
Ak si chcete byť úplne istí, tak aj v prípadoch, kedy súhlas osoby nie je potrebný, môžete písomný súhlas žiadať.
Tak predídete prípadným sporom o tom, či vyhotovenie fotografie bolo primerané a či nebolo v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby.
¹ Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/139/2007
Podstatné pre realizáciu autorského práva k fotografii je vedieť, kedy toto právo vzniká. S fotografiou to nie je ako s ochrannou známkou či s patentom, ku ktorým práva vznikajú až registráciou na príslušných úradoch a na základe registrácie je jasne preukázateľné, kto je majiteľom ochrannej známky alebo patentu. Autorské práva k fotografii vznikajú už jej vytvorením a na preukázanie autorských práv k fotografii nie je potrebná žiadna registrácia, pretože tie vznikajú priamo zo zákona.
Hoci je vznik autorských práv k fotografii automatický a nie je potrebná ich registrácia, prináša to so sebou aj nevýhody, pretože bez registrácie nie je jasne a jednoducho preukázateľné, kto má k tej ktorej fotografii autorské práva. Tento stav následne nahráva plagiátorom.
Autor fotografie preto na preukázanie svojich práv k fotografii musí využiť všetky prostriedky, právne aj technické, aby jeho autorstvo k fotografii bolo zjavné a preukázateľné.
Označenie diela menom autora
Jednou zo základných vecí, ktorú by mal každý autor fotografie urobiť, je realizovať svoje základné právo a fotografiu označiť svojim menom alebo pseudonymom. Označenie na fotografii možno urobiť vložením mena autora priamo na fotografiu, alebo pod fotografiu, pričom k menu možno dodať aj znak © (copyright, copyrightová doložka) a dátum vytvorenia diela. Označenie autorstva možno dať tiež pod fotografiu, či vedľa nej.
Pre označenie fotografie znakom © sa na Slovensku nevyžaduje splniť žiadne formálne podmienky. Tento znak znamená, že osoba označená za týmto znakom má autorské právo k fotografii - právo udeliť súhlas na použitie diela, pričom väčšinou označuje autora diela. Za copyrightovou doložkou je napísaný napr. zamestnávateľ a nie autor diela vtedy, keď autor vytvorí fotografiu ako súčasť svojej práce pre zamestnávateľa, kedy v zmysle zákona majetkové práva autora vykonáva zamestnávateľ. Aj v takýchto prípadoch však musí byť osobnostné právo na označenie autorstva zachované.
Právo na označenie diela je osobnostným právom autora a preto je neprevoditeľné a nemožno sa ho vzdať. Ak by si napr. fotobanka kládla podmienku
pre uzavretie zmluvy s autorom, že fotografia nemôže byť v akejkoľvek forme označená menom autora, porušovala by tým zákon.
Na označenie fotografie menom autora existujú aj viaceré technické spôsoby, ktoré by mali preventívne pôsobiť ako dôkaz autorstva. Pre lepšie chránenie Vašich práv odporúčame napr.:
1. Uchovávať originálne fotografie s presným a pôvodným exifom. Exif je súbor informácií, ktoré sú priložené pri každom obrázku, ktorý fotoaparátom vyfotografujete. Exif môže niesť informácie o:
• autorovi
• dátume a čase vyhotovenia, prípadne zmeny obrázku
• údajoch o fotoaparáte a objektíve (značka, presný model)
• údajoch o expozícii (expozičné hodnoty času a clony ale aj ostatné nastavenia fotoaparátu)
Toto sú základné informácie, ktoré súbor s metadatami môže obsahovať.
Výhodou je to, že si do Exifu v niektorých programoch môžete zapísať aj meno, či iné údaje o autorstve.
V niektorých programoch si dokonca môžete zamknúť tieto informácie. Nevýhodou je však to, že veľa programov umožňuje meniť informácie v exife, dokonca aj také, ktoré sú zamknuté. V podstate každý softvér a digitálny zámok je napadnuteľný hackermi.
2. Zaobstarať si drahší (rádovo aj v desiatkach tisícoch korún) tzv. autorizačný softvér, ktorý ku každej fotografii pripája unikátny kód a registruje fotografie do databázy.
3. Do fotografií, ktoré chceme potenciálne predávať alebo nimi niečo dokázať, môžeme vsadiť vodoznak.
Vodoznak je polo-priehľadný alebo priesvitný znak, ktorý dovoľuje fotografiu prezrieť a zhodnotiť jej obsah a kvalitu, ale vzhľadom na to, že fotografiu prekrýva, nedovoľuje ju použiť na komerčné účely alebo inak neoprávnene použiť. Vodoznak sa však dá v rôznych softvéroch odstrániť, ale čím je zložitejší a zreteľnejší, tým je ťažšie odstrániteľný.
Autor sa však tiež môže rozhodnúť svoje dielo neoznačiť svojim menom alebo pseudonymom. Vtedy sa jeho autorstvo preukáže ťažšie.
U fotografov, ktorí fotia na film, by malo byť preukazovanie autorstva jednoduchšie v tom, že disponujú negatívom, ktorý by mal preukázať, že ten, kto negatív vlastní, je aj autorom fotografií. Z toho dôvodu je nevyhnutné negatívy fotografií, ktoré sú autorským dielom, zachovať.
Príklad z praxe: Fotograf vyhotovoval a odovzdal určitý počet fotografií pre objednávateľa, ktorý však za objednané fotografie nezaplatil. Fotograf podal na súd návrh na zaplatenie dlžnej čiastky, pričom však v priebehu konania spomenul, že niektoré fotografie urobil jeho syn a zároveň nevedel súdu predložiť diapozitívy predmetných fotografií. Súd preto v tomto konaní rozhodol, že vzhľadom na to, že fotograf v priebehu konania nepreukázal, že je autorom všetkých fotografií, nebol procesne spôsobilý na podanie návrhu a súd jeho návrh zamietol. Súd v rozhodnutí uviedol,
že „dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania znamená, že účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných prevedených dôkazov".¹
Schopnosť preukázať autorstvo k fotografiám netreba podceňovať a je nevyhnutné robiť všetko pre to, aby v prípade súdneho sporu autor mal dostatok dôkazov, ktoré svedčia o jeho autorstve k fotografiám.
Uloženie diela do úschovy
Dôkazom o autorstve k fotografii môže byť aj potvrdenie o úschove diela v niektorej z organizácií kolektívnej správy, ktoré zastupujú autorov pri výkone autorských práv. Autor predtým ako zverejní svoju fotografiu, môže si ju uschovať v niektorej takejto organizácii, čo preukáže, že v tomto čase s touto fotografiou disponoval. Úschova je však len nepriamy dôkaz autorstva, pretože organizácie kolektívnej správy neposkytujú potvrdenie o autorstve alebo registráciu diel, ale len dielo uschovajú. V praxi to môže znamenať, že aj neautor môže nejaké nezverejnené dielo uschovať. Úschova teda nie je potvrdením autorstva, ale len potvrdením toho, že konkrétna osoba v konkrétnom čase s konkrétnym dielom disponovala.
Organizáciami kolektívnej správy sú napr. LITA alebo SOZA. Za úschovu poberajú poplatky.
KVALITNÁ LICENČNÁ ZMLUVA AKO PREVENCIA SPOROV
V prípade, že ako autor uzatvárate s fyzickou alebo právnickou osobou licenčnú zmluvu na vaše fotografie, dbajte na to, aby bola čo najkonkrétnejšia a najpodrobnejšia. Licenčná zmluva musí byť stále písomná, lebo inak je neplatná a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti (pozri článok...). Ak budú v zmluve jasne stanovené práva a povinnosti zmluvných strán, vyvarujete sa následným sporom.
Príklad z praxe: V prípade fotografa, ktorý sa zameriaval na fotografovanie Slovenského raja povrchná úprava zmluvy spôsobila, že nedostal odmenu za použitie všetkých svojich fotografií. Podľa vyjadrenia fotografa, uzavrel ústnu zmluvu o použití fotografie (v tom čase nemala zmluva predpísanú písomnú formu) s právnickou osobou na pohľadniciach vydávaných touto spoločnosťou. Uviedol, že dal súhlas pri osobnom stretnutí na jedno použitie fotografie do jednej pohľadnice za úhradu 500,- Sk. Náhodne pri návšteve Dobšinskej ľadovej jaskyne zistil, že spoločnosť vydala dve fotografie, pričom ich použila šesť krát, čo malo byť v rozpore s dohodou medzi nimi. Spoločnosť tvrdila, že použila všetky fotografie na základe zmluvy a dohodnutým spôsobom, čo preukázala viacerými svedeckými výpoveďami. Súd v tomto konaní skonštatoval, že spoločnosť vydávajúca pohľadnice uniesla dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že medzi účastníkmi existovala dohoda o použití diela, t. j. fotografií Dobšinskej ľadovej jaskyne. Táto okolnosť pre súd nepochybne vyplývala z výpovede svedkov na súde, ktorí potvrdili, že účastníci spolu jednali, bola uzavretá ústna dohoda o použití snímkov a za tieto snímky dostal fotograf aj zaplatené.
Pomoc autorom pri uzatváraní licenčným zmlúv okrem právnikov môžu poskytnúť aj organizácie kolektívnej správy, o ktorých činnosti podrobnejšie napíšeme v blízkej budúcnosti.
PÍSOMNÝ SÚHLAS NA VYTVORENIE FOTOGRAFIE
V predchádzajúcom článku sme písali o tom, v ktorých prípadoch fotograf potrebuje a kedy nepotrebuje súhlas fotografovanej osoby s vytvorením fotografie. Súhlas fotografovanej osoby potrebuje fotograf napr. bez výnimky,
ak je fotografia vyhotovovaná na komerčné účely (tzv. model release) alebo v prípadoch, ktoré nespadajú do zákonných licencií . Hoci súhlas nemusí byť písomný, ako formu prevencie pred prípadným žalobami odporúčame, aby súhlas s fotografovaním a použitím fotografie fotografovaná osoba písomne potvrdila. Takto sa vyhnete problémom a žalobám na ochranu osobnosti.
Ak si chcete byť úplne istí, tak aj v prípadoch, kedy súhlas osoby nie je potrebný, môžete písomný súhlas žiadať.
Tak predídete prípadným sporom o tom, či vyhotovenie fotografie bolo primerané a či nebolo v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby.
¹ Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/139/2007
VEREJNÉ FOTENIE
... a pekný deň je za nami ...
2009-04-06 01:00:01 | Autor: Miroslav Ďurčo
A ja som ich fotil, vlastné a sem tam sa pritrafili aj tie cudzie. Po chvíli prišiel za mnou pán, ktorý sa legitimoval odznakom a položil mi otázku.
P: Prečo fotíte deti?
Ja: Preto, lebo tu mám deti, tak si ich fotím.
P: A fotíte aj iné deti?
Ja: No áno, veď sú tam, tak prečo nie?
(Ako odpoviete na takú otázku?) Veď, keď sa deti hrajú spolu, tak ako tie iné vystrihnem zo záberu?
Dotyčný pán tam mal dcéru vo veku teenage, ktorá tam bola so sestrou vo veku asi 3-4roky.
Tínedžerka ma nepoznala (ani ja ju), tak zavolala tatina, že nejaký ujo si tam fotí deti. Tomu rozumiem a chápem to. No nerozumiem tomu pánovi otcovi. Aj keď som mu vysvetlil, že tam mám svoje deti a snažil som sa mu ukázať fotografie, ktoré som nafotil, napriek tomu privolal policajnú hliadku, ktorá si ma prelustrovala, že mám naozaj deti.
Policajt z privolanej hliadky sa pýtal, či dotyčný tatino (neviem či ste postrehli, tiež policajt) chce na mňa podať oznámenie (či ako tomu hovoria). Keby odpovedal áno, tak si ma odvedú a spíšu so mnou zápisnicu. Verte, že by to bol urobil. Čo ma zachránilo? Jeho manželke som povedal, kto je moja manželka a tie sa poznajú, veď sme takmer susedia. Jeho odpoveď doslovne bola: "Keď sa manželky poznajú, tak teda nie."
.. a až teraz si pozrel fotky, ktoré som sa mu snažil ukázať...
Vymazal som všetky kde boli jeho, ale pritom aj moje deti.
Neviem aké je z toho ponaučenie?
Možno áno, ale treba si pred fotením od všetkých vypýtať povolenie?
Každého dieťaťa sa opýtať, kto je jeho rodič, lebo ste ho náhodne alebo aj cielene odfotili, pretože vás zaujala jeho grimasa, činnosť ... ?
Nemám si to všímať?
Názor právničky (advokátky)
Podľa môjho názoru, môžete za splnenia určitých podmienok aj naďalej fotografovať na verejných priestranstvách alebo na verejných podujatiach svoje deti a zároveň deti iných osôb. Vstupom do verejného priestoru každá osoba znižuje mieru ochrany svojho súkromia a musí si byť vedomá toho, že zásahy do jej súkromia môžu byť intenzívnejšie ako doma vo vlastnom byte.
Každý rodič, ktorý sa hrá na verejnom priestranstve so svojim dieťaťom si musí byť vedomý toho, že jeho dieťaťu sa môže niekto prihovoriť, hrať sa s ním, alebo ho aj fotografovať. Preto, aby fotografovonanie cudzích detí bolo v súlade so zákonom, odporúčala by som, aby bol fotograf bol jasne viditeľný pri vyhotovaní fotografií. V prípade, že rodičia dieťaťa neprejavia nesúhlas s fotografovaním svojho dieťaťa, môže v súlade so zákonom fotografovať ďalej.
Každý rodič má právo však požiadať fotografa, aby nevyhotovoval fotografie jeho dieťaťa a v takom prípade by ďalšie fotografovanie bolo zásahom do súkromia fotografovaného dieťaťa. Rodičia by v prípade zásahu do súkromia ich dieťaťa mohli podať žalobu na ochranu jeho osobnosti a žiadať zničenie fotografií.
Ak fotografie neboli vyhotovované na výrobu a distribúciu detskej pornogarfie alebo na spáchanie iného sexuálneho trestného činu, v takom prípade neprichádza trestnoprávna zodpovednosť fotografa do úvahy.
Kristína Babiaková
A ja som ich fotil, vlastné a sem tam sa pritrafili aj tie cudzie. Po chvíli prišiel za mnou pán, ktorý sa legitimoval odznakom a položil mi otázku.
P: Prečo fotíte deti?
Ja: Preto, lebo tu mám deti, tak si ich fotím.
P: A fotíte aj iné deti?
Ja: No áno, veď sú tam, tak prečo nie?
(Ako odpoviete na takú otázku?) Veď, keď sa deti hrajú spolu, tak ako tie iné vystrihnem zo záberu?
Dotyčný pán tam mal dcéru vo veku teenage, ktorá tam bola so sestrou vo veku asi 3-4roky.
Tínedžerka ma nepoznala (ani ja ju), tak zavolala tatina, že nejaký ujo si tam fotí deti. Tomu rozumiem a chápem to. No nerozumiem tomu pánovi otcovi. Aj keď som mu vysvetlil, že tam mám svoje deti a snažil som sa mu ukázať fotografie, ktoré som nafotil, napriek tomu privolal policajnú hliadku, ktorá si ma prelustrovala, že mám naozaj deti.
Policajt z privolanej hliadky sa pýtal, či dotyčný tatino (neviem či ste postrehli, tiež policajt) chce na mňa podať oznámenie (či ako tomu hovoria). Keby odpovedal áno, tak si ma odvedú a spíšu so mnou zápisnicu. Verte, že by to bol urobil. Čo ma zachránilo? Jeho manželke som povedal, kto je moja manželka a tie sa poznajú, veď sme takmer susedia. Jeho odpoveď doslovne bola: "Keď sa manželky poznajú, tak teda nie."
.. a až teraz si pozrel fotky, ktoré som sa mu snažil ukázať...
Vymazal som všetky kde boli jeho, ale pritom aj moje deti.
Neviem aké je z toho ponaučenie?
- Nemám fotiť?
- Nemám fotiť deti?
- Nemám fotiť deti na ihrisku, v škôlke na slávnosti, detský súbor na vystúpení ... ?
Možno áno, ale treba si pred fotením od všetkých vypýtať povolenie?
Každého dieťaťa sa opýtať, kto je jeho rodič, lebo ste ho náhodne alebo aj cielene odfotili, pretože vás zaujala jeho grimasa, činnosť ... ?
Nemám si to všímať?
Názor právničky (advokátky)
Podľa môjho názoru, môžete za splnenia určitých podmienok aj naďalej fotografovať na verejných priestranstvách alebo na verejných podujatiach svoje deti a zároveň deti iných osôb. Vstupom do verejného priestoru každá osoba znižuje mieru ochrany svojho súkromia a musí si byť vedomá toho, že zásahy do jej súkromia môžu byť intenzívnejšie ako doma vo vlastnom byte.
Každý rodič, ktorý sa hrá na verejnom priestranstve so svojim dieťaťom si musí byť vedomý toho, že jeho dieťaťu sa môže niekto prihovoriť, hrať sa s ním, alebo ho aj fotografovať. Preto, aby fotografovonanie cudzích detí bolo v súlade so zákonom, odporúčala by som, aby bol fotograf bol jasne viditeľný pri vyhotovaní fotografií. V prípade, že rodičia dieťaťa neprejavia nesúhlas s fotografovaním svojho dieťaťa, môže v súlade so zákonom fotografovať ďalej.
Každý rodič má právo však požiadať fotografa, aby nevyhotovoval fotografie jeho dieťaťa a v takom prípade by ďalšie fotografovanie bolo zásahom do súkromia fotografovaného dieťaťa. Rodičia by v prípade zásahu do súkromia ich dieťaťa mohli podať žalobu na ochranu jeho osobnosti a žiadať zničenie fotografií.
Ak fotografie neboli vyhotovované na výrobu a distribúciu detskej pornogarfie alebo na spáchanie iného sexuálneho trestného činu, v takom prípade neprichádza trestnoprávna zodpovednosť fotografa do úvahy.
Kristína Babiaková
ZMLUVA O VYTVORENÍ DIELA
2007-06-25 01:00:01 | Autor: Kristína Babiaková
Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy. Ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel.
Odovzdaním veci (fotografia), ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo(nemá automaticky právo napr. na vyhotovovanie rozmnoženiny fotografie). Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť inak a súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvoriť s licenčnú zmluvu.
Licenčná zmluva
V prípade, že autor má záujem dať súhlas inej osobe na použitie diela (napr. na vyhotovovanie rozmnožením a následný predaj), musí s uvedenou osobou uzavrieť licenčnú zmluvu. Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia") v rozsahu a spôsobom, na akom sa dohodnú v zmluve. Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Licenčná zmluva musí obsahovať:
• spôsob použitia diela (Môže ísť o jeden alebo viac spôsobov napr. na vyhotovenie rozmnoženiny diela, predaj rozmnoženiny diela, vystavenie. V zmluve sa musí presne uviesť spôsob použitia.)
• rozsah licencie (Rozsah licencie môže byť obmedzený alebo neobmedzený. Pod rozsahom sa myslí rozsah územný a vecný. V rámci územného rozsahu autor udeľuje súhlas na šírenie diela v určitom území a pri vecnom rozsahu povoľuje rozsah použitia diela (napr. koľko rozmnoženín diela môže byť vyhotovených) Ak sa udeľuje licencia v obmedzenom rozsahu, musí byť rozsah presne stanovený).
• čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia
• odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. (Odmenu je možné dohodnúť presne ale aj v závislosti od výnosov z licencie. Ak je odmena dohodnutá v závislosti od výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie potrebnej na zistenie odmeny. Ak v tomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe, ani ich použiť pre svoje potreby v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté. Nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi pravidelné vyúčtovanie odmeny v dohodnutých časových intervaloch ale aspoň raz za rok.)
Výhradná/nevýhradná licencia
Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu.
Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu. Zmluva, ktorou autor udelí tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
Nakladanie s licenciouNadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len "sublicencia") len so súhlasom autora. Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou úplne postúpiť inej osobe tiež len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora.
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť. Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť. Ak niet právneho nástupcu alebo dedičov, licencia zaniká.
Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy. Ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel.
Odovzdaním veci (fotografia), ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo(nemá automaticky právo napr. na vyhotovovanie rozmnoženiny fotografie). Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť inak a súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvoriť s licenčnú zmluvu.
Licenčná zmluva
V prípade, že autor má záujem dať súhlas inej osobe na použitie diela (napr. na vyhotovovanie rozmnožením a následný predaj), musí s uvedenou osobou uzavrieť licenčnú zmluvu. Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia") v rozsahu a spôsobom, na akom sa dohodnú v zmluve. Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Licenčná zmluva musí obsahovať:
• spôsob použitia diela (Môže ísť o jeden alebo viac spôsobov napr. na vyhotovenie rozmnoženiny diela, predaj rozmnoženiny diela, vystavenie. V zmluve sa musí presne uviesť spôsob použitia.)
• rozsah licencie (Rozsah licencie môže byť obmedzený alebo neobmedzený. Pod rozsahom sa myslí rozsah územný a vecný. V rámci územného rozsahu autor udeľuje súhlas na šírenie diela v určitom území a pri vecnom rozsahu povoľuje rozsah použitia diela (napr. koľko rozmnoženín diela môže byť vyhotovených) Ak sa udeľuje licencia v obmedzenom rozsahu, musí byť rozsah presne stanovený).
• čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia
• odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. (Odmenu je možné dohodnúť presne ale aj v závislosti od výnosov z licencie. Ak je odmena dohodnutá v závislosti od výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie potrebnej na zistenie odmeny. Ak v tomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe, ani ich použiť pre svoje potreby v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté. Nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi pravidelné vyúčtovanie odmeny v dohodnutých časových intervaloch ale aspoň raz za rok.)
Výhradná/nevýhradná licencia
Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu.
Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu. Zmluva, ktorou autor udelí tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
Nakladanie s licenciouNadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len "sublicencia") len so súhlasom autora. Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou úplne postúpiť inej osobe tiež len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora.
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť. Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť. Ak niet právneho nástupcu alebo dedičov, licencia zaniká.
